Príchod do kempu Marmolada "mame plné, skúste zajtra". Tak skúšame vedľajšiu dedinu, ešte sme tu neboli vraj tiež dobrý kemp, ale aj ten je plný. Pokračujeme ďalej cestou dolinou a za Mazzin asi 10 km od pôvodnej nocľahárne nachádzame kemp Soal kde majú voľne miesta. V auguste sú vraj kempy plnšie.Ráno cestou do Canazei sme už pevne rozhodnutý, že sa musime dostať do miestneho kempu lebo cestovať každé ráno 50 minút v zápche nie je to pravé na rozprúdenie tráviacej sústavy.
Našťastie majú voľný flek (kúsok od minuloročného), takže Katka ostane doošetrovať Karola a ja s Mišom ideme sťahovať. Auto sme zahádzali za desať minút a hodinu sa trepeme spať. Po postavení stanov sa musíme druhýkrát naraňajkovať a vyrážame na Sellu. Na rozlez dáme niečo ľahšie a známe veď aj tieň sa už pomaly začal stáčať. Rozhodli sme sa pre
Kleine Micheluzzi IV+ 250 m, pôjdeme to v opačnom garde ako minule. Chalani nastupujú do Rampenführera. V 5 dĺžke začínajú padať krúpy avšak iba nakrátko. Po ďalšej dĺžke sme sa už rozhodovali či ísť ďalej, keďže toto je posledné miesto odkiaľ sa dá ešte ako-tak zlaniť. V okolí hrmí je vidieť ako prší ale rosnička Katka, dobre číta smer vetra a my ideme ďalej. Dážď ktorý sa blížil z juhu sa vždy stočil cez Canazei a fičal si to na Marmoladu. Z jaskynky už vidíme chalanov pri aute v domneni že boli brutál rýchli, ale zlanili. Pri zostupe nám začína trocha poprchat. Počas lezenia bola zahalená Marmolada, pri zostupe zase Sella a Marmolada je jasná. Miestami schádzame v mlieku, nevadí nám to keďže to tu poznáme. S chalanmi sa dohadujeme že sa nalodíme na Passo sella, je to bližšie. Večer prichádza obava z dažďa a zvažujeme čo zajtra.11.8.
Rozhodli sme sa pre ústup čo bola asi chyba lebo pri potulkách Canacei sa začalo vyčasovať, ale čo už. Objavujeme sa v Arcu, kde keď zaprší aspoň to rýchlo vyschne. Ubytujeme sa v Campeggio Arco. Minimum je tri noci ale to nám neprekáža. Zatiaľ viac cestujeme ako lezieme, čo noc to iný kemp. Ešte sme stihli pár ciest na telefonistovi - Katka si musí zvykať na platne, ktoré ju čakajú na Parete Zebrata, okúpali sme sa v lagu a na večeru si vychutnávame pizzu. Ja ju zapíjam lahodným pšeničným pivom, ja barbar. Zaspávam s myšlienkou lezeckého zajtrajška ...12.8.
... od rana prší, tak si ideme aspoň nakúpiť. Poobede ideme na skusi na Parete Zebrata. Sú to platne a mali bz rýchlo schnúť. Postupne lezieme Opera Prima 5b 100m a potom Via Delle Mimose 5b 120m. Katka stále neprichádza na chuť rajbasom. Po dolezení druhej cesty vidíme niekoľko jednotlivcov vrhajúcich sa dole z vrcholu nasledovaných letkou batmanov. Dnes sa nám to pretiahlo a končíme po ôsmej. V kempe klasika pivko, cigaretka nejaké jedlo a dážď. Pred polnocou nabíva na sile najimpozantnejšia búrka akú som kedy pod stanom zažil. Brutál blesky, hromy a taký dážď že začína kvapčať do stanu.13.8.
Od noci stále prší s malou prestávkou ráno, ktorú poniektorý využívajú na nákup a hľadanie celty, všetky malé sú však vypredané. Ja sa váľam v stane čítam a nič sa mi nechce. V prospektoch k Arcu sa píše čo robiť počas daždivých dní. Na po obedný čas odporúčajú návštevu múzeí. S Katkou sa vyberáme na obhliadku hradu. Toto bralo bolo predurčene na podobnú stavbu, rovnako ako náš Beckov. Rozhodli sme sa isť po vlastnej osi, a tak sa motáme úzkymi talianskymi uličkami ale neblúdime.
Na vyhliadku pod hradom sa dá vstúpiť bez platenia, platený je až výstup priamo na ruiny. Cena je prijateľná a tak si ideme prezrieť zvyšky tejto stredovekej stavby, chátrajúcej od začiatku 18-teho storočia. Hrad krásne využíva naklonenú plošinu brala. Z hora sú pekné výhľady na tri strany ktorá boli kontrolované zo zachovanej strieľne. V jednej z dvoch miestnosti zo štyrmi stenami sú aj zvyšky fresiek. Myslel som si že sa bude dať vystúpiť na vežu ale to bola iba prázdna kamenná miestnosť. Na zostup už využívame cestičku na to určenú. Pri zostupe začína zas a z nova padať voda. Večer dávame pizzu v mexickej reštike pri kempe.14.8.
Včera večer prestalo pršať takže ráno môžme ísť liezť na Parete Zebrata, Rita 5c 400m. Konečne idem liezť, som zvedavý na 5c previs ktorý prezrádza topo. Leziem ale nenachádzam ani 5c ani previs, iba niečo také krátke trochu naklonené. Postupne začíname spájať dĺžky lebo sa blíži nejaký bordel. Výstup vedie krásnym rajbasovým rigolom, pekne lezeni na rozpor. Ku koncu sa bordel priblížil tak blízko že sme sa ho dotýkali. Pri príprave večere využívame terasu v kempe , parádna vec keď mate malý stan. Kupujem prístup na WiFi a to čo vylieza z mobilu neveští nič dobrého ale už nás to ani neprekvapuje.15.8.
Pršať ma celú noc a cely deň. V noci sa budíme na divnú nočnú aktivitu, ľudia balia a odchádzajú. Príčinou nočného cvičenia je vysoká hladina rieky Sarca a kanál pretekajúci cez kemp, ktorý sa javil ako dobre chladiace médium na pivo. Aj keď hladina už ďalej nestúpa balíme a presuvame sa na vyvýšene miesto. Zaspávam o 5:30 späť, už svitá a obloha je jasná.Sťahovaním sme sa dostali na trávu, pri kanály bol piesok a ihličie a všetko sa pri tých dažďoch zasralo. Od rána sušíme, niečo poperiem a poobede vyrážame na Massone. Ideme kuknúť legendárny Undeground. Pôsobí rovnako ťažko ako pred rokmi tak si ideme zaliezť pri olivových sadoch. Tu je zopár ciest našej váhovej kategórie položené záležitosti, s prekvapivými krokmi. Od Laga na nás mieri škaredý mrak, chalani odchádzajú a Katka sa púšťa ešte do jednej cesty. Končí ju už za mierneho dažďa. Na parkovisku sme stopli Francúzov ktorým sme obsadili spálňu v ich dodávka. Kua ale sa rozpršalo. Párik nás zaviezol až do kempu, vracajú sa zo Selly a vraj je tam hnusne. Terasa je plná a Mexiko nám opäť poskytuje azyl. Celý večer a aj v noci dážď.
16.8.
Ráno pekne a chcelo by to niečo dlhšie. V sprievodcovi sme našli ničo za zebratami v oblasti Piccolo Dain. Bolo to však vytečené, JZ orientácia, schnúť to začne až poobede. Náhradný plán Parete Zebrata, Teresa 5c 400m. Skúsime ťažšiu variantu nástupu. Vedľa lezú dvaja Taliani pôvodnou cestou. Púšťame sa do prvej dĺžky, rajbas zasratý. Pred koncom prvej dĺžky zdrhám do pôvodnej cesty. Karolovi to ide parádne, dostal sa už na druhý štand. Taliani to vzdávaju a zlaňujú. Katka po dolezení nejaví známky nadšenia, Mišo je tiež podobného názoru. A keďže nie sme horší ako domáci tak fičíme nadol. Keby to bolo lepšie odistené asi by sme neušli, ale ...Smerujeme do Naga na skalky, konečne chytové cesty. Postupne ho prechádzame od hora až dole a keď sa niečo páči a je voľne tak to opáčime. Karol sa obetuje a ide po auto. Dnes sme síce nezmokli ale z Naga sme videli ako Arco a okolie musí odolávať náporu vody. Večer konečne neprší.
17.8.
Ďalší pokus v Piccolo Dain. Dnes to vyzerá pozitívne a v cestách sú už nalezení ľudkovia. Chalani naliezajú do Amazzonia 5C 250m a ja s Katkou sa púšťame do Orizzonti Dolomitici 5b 250m pohodové lezenie a veľmi husto odistené. V sprievodcovi Sarca Walls sú cesty zadelené do rôznych kategórií a jednou z nich je aj stupeň odistenia a tieto mali S1 čo je najhustejšie, pričom nami lezené platne na zebratach boli S3. Prístum k ceste 5 minút, zostup už dlhší s vysekanými schodíkmi v skale.
Chceme dať ešte Amazzoniu ale pred nami prišli dve dvojky tak to vzdávame a ideme do Arca, kde si niečo nájdeme. Chalani nám poradili Aspettando Martino 5c 180m. Taliani rekonštruujú fetatu a všade vysia oznámenia o zákaze vstupu a lezenia, ale našej cesty sa to zrejme netýka lebo nástup je mimo pásky. Rpoblem bude zo zostupom keďže pôvodne vedie feratou, ale to doriešime keď budeme hore. Cesta kľukatá ale zaujímavá. Dochádza nám že zlaňák bude asi nemožný. Sledujeme chalanov v kempe, práve niečo kuchtia. Na vrchu kukáme do knihy aké sú možnosti, vedú sem nejaké cesty aj priamo, takže tadiaľ by mohli isť. Hádžeme lano dole a zlaňujem, koniec lana sa húpe v previse, ej reku prúser. Na pravo vidím vetvičku so starou slučkou, ale je ďaleko. Podarí sa mi k nej dostať a cvakám do nej lano, a dúfam že dole niečo bude. Nachádzam dokonca dva štandy. Ďalší zlaňak je už jasný, koniec lana sa vála na polici a my si môžme vychutnať parádny vzdušný zlaňák. Katku pri tom točí a ide radšej so zatvorenými očami. Zahráli sme turitum pěkne divadlo. Mali sme pár divákov v kempe. Ešte jeden zlaňák na jedno lano a sme dole. Pekný deň, dve cesty a prvý deň bez vody.18.8.
O 11-tej presun do Cortiny, prvý deň bez lezenia. A bol to jediný deň ktorý sme ku skale ani nepričuchli, čo znie pomerne optimisticky ale nie vždy to bolo lezenie podľa predstáv.Ubytúvame sa v kempe Olimpia, zjavne tu cez deň pršalo. Prichádzame v čase siesty takže neubytúvajú tak sa ideme najesť do Cortiny. Pekný kemp v lese ďaleko od mesta. Večer slabší dážď, ktorý prečkáme pod strieškou neobývaného karavanu.
19.8.
Okolie nepôsobi príliš lezecky vábivo ale idem to skúsiť. Lesy sa vyparujú a my stúpame v hmle k nášmu cieľu Veľký Falzaregoturm 2500m cesta Dibona IV-V 300m. Ani nevieme kam a čo polezieme, proste všetko je zahalené v hmle. Počas lezenia sa začínajú otvárať horizonty a už je aj vidieť ruinu lazaretu z 1. svetovej vojny pri nástupe. Lezenie je pekne, nie náročne v príjemnej teplote. Predposledná dĺžka ponúka krásny feršnajdung, kde sa Mišo trochu zasekol a na štande sa stretáme všetci aj so stíhacou trojkou Talianov. Vo feršnajdungu cvakám expresku do skoby tak odborným spôsobom, že keď ju chcem vybrať už to nejde - prvá obeť dolomitov. Keby to aspoň nebola BD. Nepodarilo sa to ani Katke. Posledný štand na vrchole odštepu tvori hrdzavá skopa, ešte že sa dá obtiahnúť 120 šlingňou. Do poslednej dlžky sa nastupuje z vežičky, je to dosť ošemetné, snažím sa vidina slučky je silnejšia a nakoniec pravý hák a je to. Háknuta V+ mi však pocit z cesty nekazí. Tri dĺžky bez vyzutia a čakanie na štandoch mi po vizutí na vrchole spôsobuje zatínanie zubov a nemožnosť vystrieť prsty. Trvá to však len pár minút.Kajo v kempe pri večery "a nemohli ste vybrať aspoň jednu karabínu z tej expresky" ... "a do riti ..."
20.8.
Za cestami tu cestujeme asi 20km na Passo Falsarego, a doprava v Cortine asi rovnaká ako v každom horskom meste - zúfala. Dnes ráno ma začali bolieť kríže vyliezli, asi včera prechladli. Na rad prichádza Pyramide des Col dei Bos 2400m cesta En coulisse IV-V 340m. Nastupuje sa iba o kúsok ďalej ako včera, čiže tentokrát vidíme aj okolie. Ako všetky cesty aj táto bola do pohody. Vzhľadom na krátkosť času strávenú v Dolomitoch sme sa nepúšťali do ťažších projektov, i keď v pôvodných plánoch som to evidoval.Ako by to bolo keby nepršalo, našťastie sme už boli v aute.
Tak a to už bola posledná cesta našimi potulkami Talianskom.
21.8.
Odchod
Dnes to vyzerá na naj počko v dolomitoch. Bolesť krížov sa zväčšila tak Kajo vyťahuje páliacu náplasť, zo začiatku nič, pomalý nábeh a potom páli ale znesiteľne hodne dlhý čas.Prvý kemp kde sa nedá platiť kartou tak musíme naškrábať posledné euráče ktoré ešte podaktorým ostali. Našťastie sme platili podozrivo málo, vôbec to nesedelo s cenníkom.
Odchádzame cez Cortinu do Misuriny kuknúť Cimi, aspoň z diaľky.
Ak sa vám zdá že som použil slová pršať a dážď príliš-krát, nie je to kvôli slabej slovnej zásobe, i keď ...
A o rok sa vrátim aj s kámošom Scottom ...
Viac fotiek na:
http://picasaweb.google.sk/cahojisko/Dolomity2010#
