pondelok 10. augusta 2015

Hrebeňovka Poavžským Inovcom

Najkrajší cyklo výlet alebo Ruskovce - Čierna Voda po druhy krát avšak cez hrebeň Považského Inovca.
Na malokarpatských poľných cestách, zasratých po lesákoch som chytil papek do zadného kolesa a vylámal som dva špice. Žiaľ takéto špice (shimano deore xt bezdusove) sa nedajú zohnať v žiadnej šope v BA a okolí a tak som si ich nechal ojednať. Dva týždne a nič. Našťastie som ženatý muž a žena mi ochotne požičala svoje kolesá. Manželstvo sa začína vyplácať a dobrodružstvo mohlo začať.
Výstupovku na Inovec si volím cez Dubodiel, ktorú ešte nepoznám. Z Jastrabia to už mám našliapané habadéj. V bikerovi bola mapka a vraj je tam cyklotrasa. Modré céčko nikde nevidím, tak idem modrým prúžkom. Asi bola chyba, že som sa nezastavil pri krčme čo je východiskový bod všetkých túr. Turistická cestička na rozdiel od cyklo sa s vami vôbec neserie a hneď vám dá najavo kto je v lese pánom, keďže medvede na Inovci nie sú. Nasleduje zopár tlačeníc a o chvíľku akoby som z rybníka vyšiel. Modrá pretína asfaltku pokračujúcu k vysielačom nad chatou a tak sa k chate musím spustiť asi kilometrík. Pivko, doplnenie vody a ide sa späť do kopca. Veľmi príjemná chatka, rekonštrukcia sa vydarila. Na vrchol nejdem len asfaltkou ale pokračujem modrou, ktorú som opustil. Samozrejme trošku potískam ale iba kúsok. Pri pohľade na profil a dobréj aproximácii je to už iba dole kopcom. Zo začiatku je to taká širšia cestička, ale po chvíľke sa to mení na turisticky singláč. Samozrejme to nejde len dole a je tu spústa brdkov, ktoré treba aj potískať a niekedy aj preniesť. Je to predsa len primárne turisticky chodník, ale to nevadí. Skôr by som povedal, že je to také autentickejšie. Na druhej strane niektoré úseky boli točíte, akoby robené pre cyklistov. Úplná pecka. Je tu taká všehochuť nádherné výhľady, skalnaté singláče, hladké, točivé, strmé výšlapy, strmé zostupy, tlačiace ba aj nosiace sekcie a v podstate po Bezovec je to celé jeden singláč.
Z hrebeňa som si odskočil kuknúť drevenú vyhliadku na Panskej Javorine. Je to iba kúsok a bola by škoda ju vynechať. Na rozhladni stretám lesáka, ktorý tu drži protipožiarnú stráž. Dozvedám sa, že rozhľadne nie sú stavané len na potešenie okoloidúcich ale majú aj prakticky vyznám. Je z tadiaľ vskutku vyhlad do široka ďaleka, žiaľ široko ďaleko bol aj opar.
Po ceste sú dve studničky a dve chaty, kde sa dá najesť. Chata pod Inovcom a Šport chata na Bezovci. Na Havrane je tiež bufet. Pri kapustnici a pive som dostal nutkanie isť omrknúť Tematin ale je to tam 5 spolu 10 a to je už veľa. Neva. Prídem v zime, je to bežkárska trať a tá je aj na Topoľčiansky hrad. Milujem takéto prieskumné výjazdy. Za Bezovcom do repertoáru pribúda viacero lúk. Jedna aj s hovienkami. Prechádzam okolo statku kde chovajú kravky, ovečky a je tu aj stádo koni. Nádhera. Je milé vidieť farmárske usadlosti so zvieratami. Určite je za tím veľa prace a týmto ľudom patri môj obdiv, lebo ono to sem proste patri. Aj ten náš slovenský vidiek ma niečo do seba.
Netreba nikam cestovať iba odostrieť rolety na rodičovskom dome kuknúť na horizont a vyraziť.
Pribúda aj lesných "asfaltiek", predsalen to už nie je až taká divočina ale stále nie je núdza o krásne singláče. Napríklad zjazdík ku kaplnke sv. Juraja lahôdka v krásnom žľabe bez skál. Pod kaplnkou trochu blúdim chlapcom asi došla červena farba. Našťastie mám mapu a ďalej pokračujem po žltej.  Po krátkom stúpaní sa opäť napájam na červenú. Červená išla aj hrebeňom aj zjazdom k rotunde. Čiže odbočil som z hrebeňa a vynechal Marhát aj s vyhliadkou. Ale ved ja sa ešte vrátim.
Pred havranom som sa cítil ako v lesoch nad Jurom. Hladučká polna cesta ale v peknom bukovom lese. Tu sa patrilo stocit to na Piestany a ukoncit to. Na Havrane je smerovník červené C Hlohovec 21.9 km. Kedže som išiel sam, nikto na mňa netlačil kedy byť doma. A v podstate to bol aj môj cieľ, dôjsť do Hlohovca. Po pár kilometroch sa červené C stratilo a navyše aj červená turistická. Blúdim. Dostávam sa na červenú turistickú. Blúdim. Červené C som už nenašiel. Idem ďalej. Blúdim. Opäť sa dostávam na červenú turistickú. Pred Hlohovcom prenasledujem dvojicu bikerov a zrazu odbáčajú z cesty. Dnes som už toľko krát opustil červenú nechtiac, takže isť za niekym nieje problém. Chlapíci mi zdrhli, ale s orientáciou žiaden problém. Urobili si tu pekný singláčik v borovicovom lese. Všade samá šuška. To blúdenie za to stálo. Trail ma vypľúva priamo na asfaltku pred Hlohovcom. Už iba do Trnavy na vlak. Keby som si pozrel, že vlak vyráža z Leopoldova mohol som si ušetriť 20 kilákov po ceste. Vyrazil som pred deviatou a dorazil som po deviatej.

Takto to vyzerá z pohľadu  GPS a takto z pohľadu mobilu.
Ako to vyzerá z pohľadu turistickej mapy hiking.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára